Mirka Hunčíková

Zakladateľka prvého mobilného hospicu na východnom Slovensku

Zdieľať video: E-mail

NN ti prináša rozhovor s osobnosťou, na ktorú sa dá spoľahnúť.

Človek musí byť v pohode, aby mohol pomáhať iným

NN prináša príbeh Mirky Hunčíkovej, zakladateľky prvého mobilného hospicu na východnom Slovensku - Svetielko Pomoci. Založila ho potom, čo na vlastnej koži prežila smrteľnú diagnózu svojej dospievajúcej dcéry Gabiky bez možnosti rozlúčiť sa s ňou doma. Ona i jej tím odborníkov sú nonstop k dispozícii všetkým, ktorí to potrebujú. Vďaka nej majú rodičia s deťmi v poslednom štádiu rakoviny možnosť prežiť posledné spoločné chvíle v domácom prostredí. Pomoc iným dala Mirke nový zmysel života.

Obyčajní ľudia

Prečo vznikol váš mobilný hospic a ako funguje?

Detský hospic Svetielko Pomoci vznikol v roku 2011, lebo na východnom Slovensku žiadny nebol. Reagovali sme na potrebu jeho vytvorenia pre deti v terminálnom štádiu. Samotný proces bol náročný, len získanie všetkých dokladov potrebných na prevádzku zdravotníckeho zariadenia trvalo takmer pol roka. Mali sme však podporu oddelenia detskej onkológie a košického samosprávneho kraja. Celá práca Svetielka Pomoci je sústredená v Košiciach.

Sme lokálna organizácia, pomáhame deťom z košického a prešovského kraja. Tvoríme veľký tím - máme lekárov, sestričky, psychologičku, sociálnu pracovníčku, špeciálnu pedagogičku, administratívu a vodičov. Naša práca sa delí na dve časti: staráme sa o deti, ktoré sa liečia na onkológii v nemocnici a o deti v terminálnom štádiu v domácej hospicovej starostlivosti.


Prečo ste sa rozhodli pomáhať ťažko chorým deťom a ich rodičom?

Sama som si tým všetkým prešla s mojou dcérou Gabikou, ktorá bola onkologická pacientka štyri roky. Odžila som si to na vlastnej koži - liečbu, oznámenie, že sa nedá už nič robiť aj stratu jedinej dcéry. Na mojej osobnej bolestnej skúsenosti som postavila celé fungovanie našej organizácie. Veľmi dobre rozumiem rodičom s podobným osudom. Viem, aké je dobré byť im nablízku, vnímať ich potreby, byť empatickí... Pre rodičov veľa znamená, ak sa majú na koho obrátiť.

Na niekoho, kto im rozumie a je im k dispozícii, keď to potrebujú. Preto je náš tím zložený z výborných ľudí a som vďačná, že ich máme. Maximálne pomáhajú rodičom. Urobia všetko, aby život s onkologicky chorým dieťaťom bol pre nich čo najľahší.

Obyčajní ľudia

Aká je šanca, že sa deti z rakoviny vyliečia?

Závisí od diagnózy, napríklad v niektorých prípadoch leukémie je šanca na vyliečenie až 85 %. Bohužiaľ, moja dcéra spadla do tých 15 %. A potom sú diagnózy, kde je 10 % šanca na prežitie a tieto deti žijú dodnes. Leukémie u detí sú vo všeobecnosti dobre liečiteľné, najmä u tých 4 až 5-ročných. Moja dcéra sa začala liečiť, keď mala 13 rokov a boli tam s ňou štvorročné dievčatá, ktoré teraz majú 18 rokov a žijú.


Aké boli začiatky?

Na začiatku sme dostali veľkú pomoc z grantového programu, takže sme mohli hospic hneď rozbehnúť a nakúpiť potrebné vybavenie - polohovateľné postele, kyslíkové koncentrátory a veľa iných vecí, aby sme mohli plnohodnotne pomáhať deťom v domácom prostredí.


Robíte to na plný úväzok?

Ja i ľudia v našom tíme nie sú dobrovoľníci, hoci majú svoje zamestnanie a pracujú pre nás popri hlavnom zamestnaní, čo si nesmierne vážim. Myslím si, že viesť takúto organizáciu je náročné. Poskytujeme starostlivosť v takom rozsahu, že sa to nedá robiť na dobrovoľníckej báze. Celá téma okolo Svetielka Pomoci je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. A u nás to robíme srdcom. Napríklad šoféri pracujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni.


Čo je na tejto práci najťažšie?

Psychický tlak na rodičov je veľký. Už len samotný fakt, že dieťa má onkologickú diagnózu niektorí nevedia prijať. A zvlášť, keď im lekári oznámia, že nie je možná žiadna liečba. Vtedy je to extrémne náročné. Kľúčovým prvkom v našom tíme je teda psychologička, ktorá je rodinám s deťmi v terminálnom štádiu k dispozícii 24 hodín denne podľa potrieb a individuálneho želania. Každá rodina je iná a má iné potreby.


Napríklad?

Mali sme situáciu, kedy bola psychologička k dispozícii celú noc. Chlapček zomrel nadránom a mama sa s tým nevedela zmieriť. Nevedela, čo má robiť, komu zavolať, na koho sa obrátiť. Tak celú noc telefonovala s našou psychologičkou a tá jej dávala rady, čo robiť po smrti dieťaťa. Napríklad, že musí zavolať obhliadajúceho lekára atď. To už je naozaj smutné, ale to je realita.

Obyčajní ľudia

Ako pomáhate rodičom a deťom v nemocnici?

Na oddelení je kľúčovým človekom naša sociálna pracovníčka, ktorá ich po diagnostikovaní ochorenia kontaktuje a donesie im takzvaný balíček pomoci. Tam rodičia nájdu všetky kontakty na náš tím, informačné brožúrky, aj nejaké veci pre seba a deti. Ona si s nimi prejde rôzne formy pomoci počas liečby. Je to namáhavé a niekedy dlhé obdobie. Ešte ťažšie obdobie však prichádza, keď rodičia zistia, že dieťa nie je možné vyliečiť. Vtedy si iba môžu vybrať, či chcú tráviť posledné chvíle s dieťaťom v nemocnici alebo doma.


Ako sa väčšinou rozhodujú?

Asi 95 % rodičov chce mať dieťatko doma, pretože to je túžba každého dieťaťa. Je to iné, ako v nemocnici, osobnejšie a nie sú tam iní pacienti a rodičia. Takto sú v kruhu rodiny. Doma je doma.


Zrejme je to nápor na nervy aj pre vás...

Je to práca so psychickou záťažou. Je skľučujúce a stresujúce, ak vieme, že dieťatko je v terminálnom štádiu a za chvíľu tu už nebude.

Obyčajní ľudia

Ako filtrujete stres?

Každý z nás sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto športuje, niekto má psa, ale určite je potrebné naučiť sa to filtrovať a nenosiť si problémy domov. Mne osobne trvalo dosť dlho, než som sa naučila aktívne oddychovať, nemyslieť na to a nebudiť sa v noci na pracovné záležitosti. Je to ťažké, no aby človek mohol pomáhať iným, musí byť v pohode.


Robíte ešte iné aktivity okrem hospicu?

V roku 2011 sme začali formovať komunitu rodičov, ktorí stratili dieťa. Stretávame sa dvakrát ročne na terapeutických sedeniach, čo je súčasť práce v hospici. Každý rodič si musí prejsť náročným procesom smútenia a u každého je dĺžka smútenia rôzna a tiež to, ako smúti. No musí si tým prejsť, je to prirodzené. Človek je v koncoch a potrebuje pomoc odborníka, psychológa alebo iných rodičov, ktorí si prešli rovnakým trápením, trošku sa otriasli a idú ďalej. Pomáhame si navzájom, pretože život ide ďalej...

Ďakujeme za rozhovor.



Spoľahlivosť je pre NN dôležitá

V NN vás chránime pred rizikami viac ako 170 rokov. Zabezpečujeme vám komfortný dôchodok, zveľaďujeme váš majetok a pomáhame vám pri zdravotných komplikáciách. Môžete sa spoľahnúť na výnimočné plnenie pri poistnej udalosti, zaujímavé zhodnotenie vašich investícií, či kvalitnú zdravotnú asistenciu.

Pretože, na vás záleží.


Pri závažných udalostiach vyplácame poistné plnenie až v 97 % prípadov.

Presvedčte sa

Ďalšie príbehy

Tatiana Winterová

Príbehy spoľahlivých

Riaditeľka Únie nevidiacich
a slabozrakých Slovenska

Branislav Brozman

Príbehy spoľahlivých

Navádzač paralympijského víťaza v alpskom lyžovaní.

Súrodenci Melissa a Michael

Príbehy spoľahlivých

Príbeh odlúčených súrodencov.

Obyčajní ľudia

Príbehy spoľahlivých

Každodenné príbehy ľudí, ktorí sú pre svoje okolie nenahraditeľní.


Mám záujem o životné poistenie alebo dôchodkové sporenie

Odošlite formulár a budeme vás kontaktovať

x

Zdielať video cez
e-mail

Pri generovaní správy nastala chyba. Skúste znova odoslať formulár.