Mirka Hunčíková

Zakladateľka prvého mobilného hospicu na východnom Slovensku

Zdieľať video: E-mail

NN ti prináša rozhovor s osobnosťou, na ktorú sa dá spoľahnúť.

Človek musí byť v pohode, aby mohol pomáhať iným

NN prináša príbeh Mirky Hunčíkovej, zakladateľky prvého mobilného hospicu na východnom Slovensku - Svetielko Pomoci. Založila ho potom, čo na vlastnej koži prežila smrteľnú diagnózu svojej dospievajúcej dcéry Gabiky bez možnosti rozlúčiť sa s ňou doma. Ona i jej tím odborníkov sú nonstop k dispozícii všetkým, ktorí to potrebujú. Vďaka nej majú rodičia s deťmi v poslednom štádiu rakoviny možnosť prežiť posledné spoločné chvíle v domácom prostredí. Pomoc iným dala Mirke nový zmysel života.

Obyčajní ľudia

Prečo vznikol váš mobilný hospic a ako funguje?

Detský hospic Svetielko Pomoci vznikol v roku 2011, lebo na východnom Slovensku žiadny nebol. Reagovali sme na potrebu jeho vytvorenia pre deti v terminálnom štádiu. Samotný proces bol náročný, len získanie všetkých dokladov potrebných na prevádzku zdravotníckeho zariadenia trvalo takmer pol roka. Mali sme však podporu oddelenia detskej onkológie a košického samosprávneho kraja. Celá práca Svetielka Pomoci je sústredená v Košiciach.

Sme lokálna organizácia, pomáhame deťom z košického a prešovského kraja. Tvoríme veľký tím - máme lekárov, sestričky, psychologičku, sociálnu pracovníčku, špeciálnu pedagogičku, administratívu a vodičov. Naša práca sa delí na dve časti: staráme sa o deti, ktoré sa liečia na onkológii v nemocnici a o deti v terminálnom štádiu v domácej hospicovej starostlivosti.


Prečo ste sa rozhodli pomáhať ťažko chorým deťom a ich rodičom?

Sama som si tým všetkým prešla s mojou dcérou Gabikou, ktorá bola onkologická pacientka štyri roky. Odžila som si to na vlastnej koži - liečbu, oznámenie, že sa nedá už nič robiť aj stratu jedinej dcéry. Na mojej osobnej bolestnej skúsenosti som postavila celé fungovanie našej organizácie. Veľmi dobre rozumiem rodičom s podobným osudom. Viem, aké je dobré byť im nablízku, vnímať ich potreby, byť empatickí... Pre rodičov veľa znamená, ak sa majú na koho obrátiť.

Na niekoho, kto im rozumie a je im k dispozícii, keď to potrebujú. Preto je náš tím zložený z výborných ľudí a som vďačná, že ich máme. Maximálne pomáhajú rodičom. Urobia všetko, aby život s onkologicky chorým dieťaťom bol pre nich čo najľahší.

Obyčajní ľudia

Aká je šanca, že sa deti z rakoviny vyliečia?

Závisí od diagnózy, napríklad v niektorých prípadoch leukémie je šanca na vyliečenie až 85 %. Bohužiaľ, moja dcéra spadla do tých 15 %. A potom sú diagnózy, kde je 10 % šanca na prežitie a tieto deti žijú dodnes. Leukémie u detí sú vo všeobecnosti dobre liečiteľné, najmä u tých 4 až 5-ročných. Moja dcéra sa začala liečiť, keď mala 13 rokov a boli tam s ňou štvorročné dievčatá, ktoré teraz majú 18 rokov a žijú.


Aké boli začiatky?

Na začiatku sme dostali veľkú pomoc z grantového programu, takže sme mohli hospic hneď rozbehnúť a nakúpiť potrebné vybavenie - polohovateľné postele, kyslíkové koncentrátory a veľa iných vecí, aby sme mohli plnohodnotne pomáhať deťom v domácom prostredí.


Robíte to na plný úväzok?

Ja i ľudia v našom tíme nie sú dobrovoľníci, hoci majú svoje zamestnanie a pracujú pre nás popri hlavnom zamestnaní, čo si nesmierne vážim. Myslím si, že viesť takúto organizáciu je náročné. Poskytujeme starostlivosť v takom rozsahu, že sa to nedá robiť na dobrovoľníckej báze. Celá téma okolo Svetielka Pomoci je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. A u nás to robíme srdcom. Napríklad šoféri pracujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni.


Čo je na tejto práci najťažšie?

Psychický tlak na rodičov je veľký. Už len samotný fakt, že dieťa má onkologickú diagnózu niektorí nevedia prijať. A zvlášť, keď im lekári oznámia, že nie je možná žiadna liečba. Vtedy je to extrémne náročné. Kľúčovým prvkom v našom tíme je teda psychologička, ktorá je rodinám s deťmi v terminálnom štádiu k dispozícii 24 hodín denne podľa potrieb a individuálneho želania. Každá rodina je iná a má iné potreby.


Napríklad?

Mali sme situáciu, kedy bola psychologička k dispozícii celú noc. Chlapček zomrel nadránom a mama sa s tým nevedela zmieriť. Nevedela, čo má robiť, komu zavolať, na koho sa obrátiť. Tak celú noc telefonovala s našou psychologičkou a tá jej dávala rady, čo robiť po smrti dieťaťa. Napríklad, že musí zavolať obhliadajúceho lekára atď. To už je naozaj smutné, ale to je realita.

Obyčajní ľudia

Ako pomáhate rodičom a deťom v nemocnici?

Na oddelení je kľúčovým človekom naša sociálna pracovníčka, ktorá ich po diagnostikovaní ochorenia kontaktuje a donesie im takzvaný balíček pomoci. Tam rodičia nájdu všetky kontakty na náš tím, informačné brožúrky, aj nejaké veci pre seba a deti. Ona si s nimi prejde rôzne formy pomoci počas liečby. Je to namáhavé a niekedy dlhé obdobie. Ešte ťažšie obdobie však prichádza, keď rodičia zistia, že dieťa nie je možné vyliečiť. Vtedy si iba môžu vybrať, či chcú tráviť posledné chvíle s dieťaťom v nemocnici alebo doma.


Ako sa väčšinou rozhodujú?

Asi 95 % rodičov chce mať dieťatko doma, pretože to je túžba každého dieťaťa. Je to iné, ako v nemocnici, osobnejšie a nie sú tam iní pacienti a rodičia. Takto sú v kruhu rodiny. Doma je doma.


Zrejme je to nápor na nervy aj pre vás...

Je to práca so psychickou záťažou. Je skľučujúce a stresujúce, ak vieme, že dieťatko je v terminálnom štádiu a za chvíľu tu už nebude.

Obyčajní ľudia

Ako filtrujete stres?

Každý z nás sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto športuje, niekto má psa, ale určite je potrebné naučiť sa to filtrovať a nenosiť si problémy domov. Mne osobne trvalo dosť dlho, než som sa naučila aktívne oddychovať, nemyslieť na to a nebudiť sa v noci na pracovné záležitosti. Je to ťažké, no aby človek mohol pomáhať iným, musí byť v pohode.


Robíte ešte iné aktivity okrem hospicu?

V roku 2011 sme začali formovať komunitu rodičov, ktorí stratili dieťa. Stretávame sa dvakrát ročne na terapeutických sedeniach, čo je súčasť práce v hospici. Každý rodič si musí prejsť náročným procesom smútenia a u každého je dĺžka smútenia rôzna a tiež to, ako smúti. No musí si tým prejsť, je to prirodzené. Človek je v koncoch a potrebuje pomoc odborníka, psychológa alebo iných rodičov, ktorí si prešli rovnakým trápením, trošku sa otriasli a idú ďalej. Pomáhame si navzájom, pretože život ide ďalej...

Ďakujeme za rozhovor.



Spoľahlivosť je pre NN dôležitá

V NN vás chránime pred rizikami viac ako 170 rokov. Zabezpečujeme vám komfortný dôchodok, zveľaďujeme váš majetok a pomáhame vám pri zdravotných komplikáciách. Môžete sa spoľahnúť na výnimočné plnenie pri poistnej udalosti a zaujímavé zhodnotenie vašich investícií.

Pretože, na vás záleží.


Pri závažných udalostiach vyplácame poistné plnenie až v 97 % prípadov.

Presvedčte sa

Ďalšie príbehy

Eliud Kipchoge

Príbehy spoľahlivých

Člen bežeckého tímu NN Running Team a najlepší maratónec všetkých čias.

Martin Juck

Príbehy spoľahlivých

Príslušník Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky.

Arnold Kiss

Príbehy spoľahlivých

Ambasádor a absolvent programu Teach for Slovakia.

Daniel Kováč

Príbehy spoľahlivých

Mladý talentovaný atlét s olympijskou ambíciou.

Tatiana Winterová

Príbehy spoľahlivých

Riaditeľka Únie nevidiacich
a slabozrakých Slovenska

Branislav Brozman

Príbehy spoľahlivých

Navádzač paralympijského víťaza v alpskom lyžovaní.

Súrodenci Melissa a Michael

Príbehy spoľahlivých

Príbeh odlúčených súrodencov.

Obyčajní ľudia

Príbehy spoľahlivých

Každodenné príbehy ľudí, ktorí sú pre svoje okolie nenahraditeľní.


Mám záujem o životné poistenie alebo dôchodkové sporenie

Odošlite formulár a budeme vás kontaktovať

x

Zdielať video cez
e-mail

Pri generovaní správy nastala chyba. Skúste znova odoslať formulár.